Tak konečne pridávam novú časť.

Venujem ju Karin - mojej novodobej inšpirácií. 

Možno ste v šoku, že som sa rozhodla po takom dlhom čase napísať túto poviedku... nečudujem sa.  Ak mám byť úprimná, nestalo by sa tak nebyť udalosti, ktorá sa stala tri dozadu. Zomrel mi kamarát. Autonehoda - minútu tu bol, druhú nie... Uvedomila som si, že to bola len hlúpa náhoda, že práve jeho auto vrazilo do toho kamióna, mohol to byť hocikto iný, mohla som to byť ja. Bože, aké  je hlúpe spoliehať sa na to, že tu budeme ešte veľa rokov, čakať, že budeme mať ešte veľa príležitostí urobiť to, čo v živote chceme. Možno zajtra budem mať nehodu ja a táto poviedka, ktorú už dlho nosím v sebe jednoducho nikdy neuzrie svetlo sveta... to nechcem. Chcem ju dopísať a potom chcem napísať niečo ďalšie a ďalšie.... Dnes, zajtra ... teraz. Pretože aj keď sa mi to nepáči, nikdy neviem kedy to celé skončí pre mňa...

Tak a je to tu! Posledná časť... uf... snáď budete s výsledkom spokojní - ja som.

Nejaké info k novému cyklu je na konci kapitoly. Týždeň si beriem dovolenku a potom uvidíme, ako to pôjde. Dva razy asi aktualizovať nebudem - od soboty nastupujem do práce, ale budem sa snažiť, aby aspoň jedna časť vychádzala... no, uvidíme...

P.S.: venujem všetkým, ktorý si tento cyklus obľúbili....

No... takže... viem, že toto mala byť posledná časť, ale akosi som sa nezmestila, takže toto bude predposledná. (Dúfam) ....

Užite si ju!

Uf... užite si to! (teoreticky) predposledná časť... aj keď... začínam si myslieť, že som bola priveľmi optimistická, keď som zahlásila, že to stihnem do 19-tej časti....

....Neznášam perex, nikdy neviem, čo napísať a nakoniec to takmer vždy dopadne tak, že sa v ňom sťažujem ....

Užite si to!

Táto časť sa mi písala ťažko, niekoľko krát som ju prepisovala, dúfam teda, že si ju užijete ... mimochodom, plánovala som tak cca 17 častí, ale ako sa na to pozerám, asi mi to nevyjde ... skúsim sa zmestiť do 19-tich... vaša B.

P.S venujem Tare za "šišky" , bez nej by pán policajt jedol len šunkové žemle...

Podarilo sa mi to napísať zhruba tak ako to bolo predtým ako sa mi to vymazalo. Nie je to úplne presné, ale som s tým celkom spokojná. Užite si to!

P.S. Chcela by som to venovať Yene (trochu by som ťa tým chcela povzbudiť a podporiť ťa v tvojom písaní!)

Je tu ďalšia časť... Trochu neskoro, ale predsa ... užite si ju

pokračovanie je tu o deň neskôr, pretože som to včera nestihla...